Rozhovor s Karolom Adamom, riaditeľom divadla Romathan

Karol Adam ml. má 39 rokov. Pochádza z významnej muzikantskej rodiny Adamovcov. Absolvoval Konzervatórium v Košiciach.  Následne na to Vysokú školu muzických umení v Bratislave u profesora Petra Michalicu. Je pedagógom na Konzervatóriu na Požiarnickej ulici v Košiciach, ktoré je zamerané na rómsku kultúru. Od júna 2016 je povereným riaditeľom rómskeho profesionálneho divadla Romathan v Košiciach.

ROMED

Divadelná sezóna 2016/2017 v divadle Romathan začala  pod vašim vedením. Váš otec, ktorý dlhé roky zastával post riaditeľa divadla Romathan, odišiel do dôchodku.

Bol som poverený riadením divadla Romathan  predsedom Košického samosprávneho kraja, ktorý je zriaďovateľom nášho divadla. V divadle Romathan sa pohybujem dlho, dá sa povedať, že od svojich 18-tich rokov. Už počas štúdia na Vysokej škole  múzických umení v Bratislave, som zároveň aj pracoval v tomto divadle. Bol som veľmi dlho ako člen orchestra a toto je silne späté s mojim životom. Taktiež som ale tiež odchádzal do rôznych iných divadiel, kde som pôsobil ako stážista. Bolo to napríklad v Slovenskom národnom divadle, či v Štátnom divadle v Košiciach, ale stále u mňa bola túžba vracať sa do nášho divadla. Asi aj preto, že som Róm a prežil som v ňom svoju mladosť, takže vždy som sa rád vracal do tohto, pre mňa krásneho umeleckého stánku.

Máte nejakú víziu ohľadom divadla Romathan alebo v čom vidíte váš najväčší prínos pre toto divadlo?

Pre umelca sú jednak aktuálne vízie, ktoré vychádzajú z diania, potrieb, či udalostí, takže stačí aj malý podnet a prichádzajú stále nové vízie. Človek sa neustále niečím inšpiruje. Je to aj dobou,  možno aj životom, skúsenosťami a tak podobne.  Samozrejme mám svoje predstavy, ktoré by som chcel naplniť, pretože v tom umeleckom svete, či v divadelnom sa dá vždy niečo nove objavovať, dá sa stále niečo vylepšovať a tak sa približovať k nejakým métam. Určite nie sme bez vízií, či jasného smerovania.

Čo je pre vás teda najdôležitejšie pokiaľ ide o divadlo Romathan? Ako by sme mali vnímať vôbec ako národnostná menšina vlastné divadlo? Pretože aj dnes, po mnohých rokoch je to jediná profesionálna kultúrna inštitúcia, ktorú rómska menšina na Slovensku má.

Bol by som rád, keby si Rómovia uvedomili alebo aspoň tí, ktorým leží na srdci rómska kultúra a jej rozvoj, že divadlo Romathan je profesionálne divadlo, profesionálna kultúrna inštitúcia. Mali by sme byť na ňu hrdí, mala by to byť pre nich pýcha o ktorú by sa mali aj zaujímať. Mali by sa v tom aj nejako angažovať, tak ako to robia aj iné národnostné menšiny na Slovensku, ktoré majú radi svoje kultúrne inštitúcie, na ktoré sú pyšní. Kultúra vychádza z identity národa. Je to veľmi dôležitý aspekt a my predsa máme veľmi krásnu kultúru, máme krásne tance, veľmi krásnu históriu, veľmi krásny jazyk a som veľmi rád, ze všade kde som pochodil svet, keď poviem, že máme na Slovensku v Košiciach profesionálne rómske divadlo, tak sú z toho v nemom úžase a obdivujú to.  Pretože je to v podstate rarita a tiež naša pýcha. Kultúra spája národy a taktiež vďaka divadlu Romathan dokážeme aj tú bariéru medzi majoritou a medzi Romami zlomiť, aby to spolunažívanie bolo lepšie ako je.

Ako by znel váš odkaz Rómom?

Rómovia. Každý vie, že máte radi hudbu, tanec, spev a máte obrovské nadanie od Boha, ale ako vieme, nestačí mať len to nadanie, ale treba na sebe tvrdo pracovať. Práve toto my robíme v divadle Romathan a preto by som vás chcel pekne poprosiť, aby ste sa viac zaujímali o svoju kultúru a aby ste sa vôbec nehanbili ani nebáli toho, že je to niečo zlé, alebo zastaralé. Divadlo Romathan je vaša umelecká inštitúcia, ktorá má pre vás otvorené dvere a stále bude mať. Aven savore saste the bachtale.