Jadro komunity

 

 

Monika Sinuová

Prečo jadro komunity? A čo alebo kto je vlastne jadrom komunity? Dovolím si tvrdiť, že je ním rómska žena. Niekto sa nad tým môže pousmiať, niekomu sa to nebude páčiť, ale ten, kto vie ako veci a život v komunite funguje, mi dá za pravdu. Prečo práve žena? Nuž, nie je to iba preto, že rodí, vychováva, udržuje teplo domova… Na to všetko treba dvoch v každej komunite. U Rómov je to trošku iné a hovorím to z vlastnej rómskej skúsenosti, poznania vlastného sveta, toho rómskeho. Nie nadarmo sa hovorí, že za všetkým hľadaj ženu. Na to, aby človek pochopil určité súvislosti a procesy v komunite, však niekedy nestačí byť len Rómkou, či Rómom, vyžaduje sa oveľa viac. Profesionálny prístup, systematická práca v komunite, pochopenie súvislostí, aj tých historických, aj tých zo súčasného života Rómov. Pracujem ako novinárka a zároveň ako koordinátorka pre prácu s rodičmi v rámci programu organizácie ETP Slovensko. Moje aktivity v rámci rómskych komunít pre mňa predstavujú určitý druh výzvy. Ak chceme zmeny v komunite, je potrebné pracovať s rodinou, s matkami a deťmi. Práve matky nemajú na svoju realizáciu toľko možností ako muži. V kluboch rodičov v komunitných centrách, ktorým sa venujem, sú prevažne ženy, matky, staré matky. Mnohé z nich aj na základe rôznych stretnutí a vplyvov, či cielenej osvety pochopili, že potrebujú pomoc z vonku a mnohé sú pripravené túto pomoc aj prijať. Nejako sa začať musí, a aj keď prevažuje tendencia, že zakaždým len začíname, vnímame aj pokroky, či malé úspechy, za ktorými je najmä zmena myslenia človeka, prijatia iného názoru, iných hodnôt. A to predsa trvá asi najdlhšie, pretože k tomu je treba sa dopracovať. Na každom jednom stretnutí, ktoré absolvujem v centrách, ma rómske ženy prekvapia svojimi názormi, nápadmi. Vedia identifikovať problém a vždy naň aj dokážu nájsť riešenie. Ak nie, potom je to taký problém, ktorého zvládnutie nie je v ich moci a ony to vedia. Ak sa žien opýtam na chlapov, či by prišli medzi nás, ich odpoveďou je mávnutie rukou. V preklade toto mávnutie rukou znamená: nemajú záujem. Neviem, ako je to v iných komunitných centrách, ale predpokladám, že rovnako. Muži majú určite iné záujmy a potreby v tomto smere a možno majú aj menej času na takéto stretávania sa. Aktivity žien v týchto centrách sa riadia aj tým, čo ktorá komunita chce robiť, o čo má záujem. Našou úlohou je naplniť ich očakávania a v rámci toho im sprostredkovať aj informácie či aktivity, ktoré sú dôležité z nášho profesionálneho pohľadu. V jednej lokalite sa napríklad ženy rozhodli, že nacvičia divadelnú hru Rómeo a Júlia v rómskom jazyku v úprave zo súčasnej doby. Okrem toho objavujú svet kníh, príbehov, rozprávok. Vieme, že práca je dôležitá a že len málo rómskych žien má vzdelanie, preto iniciujeme tzv. exkurzie na stredné školy, kde je možnosť externého štúdia. Je to síce dlhodobý cieľ, ale iná cesta ako vnímať samých seba v dlhšom časovom horizonte nie je možná. Rýchle riešenia nebývajú často aj tie najlepšie. Komunitné centrá sú miestom na stretnutia, na oddych a relax pre dušu rómskej ženy, rómskeho dieťaťa, miestom kde sa môže rozvíjať ich zručnosť, fantázia, kde môžu robiť veci, ktoré by inde nikdy nerobili. Je to miesto v ktorom môžu na chvíľku zabudnúť na všetky starosti a problémy a môžu sa venovať aj tomu čo chcú, nie len tomu, čo musia…a to je dobrá vec, nájsť si taký ostrov pokoja a tvorivosti, plný nápadov a vzájomného porozumenia. Niekde začať totiž treba…