Oslavovať deň Rómov, či neoslavovať…

Jarmila Vaňová

 

Nejednota, závisť, podrazy, ohováranie, špekulácie…

Ak diskutuje komunita, opakujeme tieto slová, ktoré sú vraj príčinou toho, že zlyhávame, nedokážeme nič zmysluplné vybudovať, nedokážeme sa podporovať. No najčastejšie sa len ľutujeme a skonštatujeme, že všetko je len márnosť a my s tým nemôžeme nič urobiť.

Z časti je to aj pravda a hovorím to aj z vlastnej skúsenosti, avšak za najväčší problém považujem nevedomosť, neznalosť, neinformovanosť, nijaká osveta.

Aj vzdelanejší Roma si často myslia, že majú patent na rozum a najmä na rómsku otázku počnúc od identity až po čerpanie eurfondov. Uspokojili sa s tým, že oni už niečo vedia a podľa nich, by to mal vedieť asi každý. Žijú si vo svojej bubline, ktorú si vybudovali, ale ich svet, sa často ani nepriblíži k masám, ktoré chcú osloviť alebo ako deklarujú, pre ktoré pracujú. Pracovať pre rómsky národ skĺzlo do klišé, ktoré často začína a končí projektom. Ak nie je projekt, nerobíme, ak je, urobí sa aktivita. Preberáme nesprávne názory bez toho, aby sme o tom porozmýšľali, aby sme dokázali zhodnotiť historické súvislosti vývoja našich komunít čo i len v horizonte 10 rokov. Je jednoduché povedať každému, situácia sa zhoršila, nikto nič dobré neurobil. To samozrejme nie je pravda, pretože každý deň sa dejú v komunitách úžasné veci. To, že ich nevidíme, či o nich nevieme, je už iná kapitola.

Ako to teda je s tými oslavami? Mali by sme alebo ani nemáme čo oslavovať? V prvom rade si je treba uvedomiť silu odkazu Svetového dňa Rómov. Pochopiť o čom on vlastne pojednáva. On nehovorí o sociálnych veciach, ani o tom, že niet práce pre Rómov, a ani o diskriminácii, ktorú zažívame. Hovorí o nás, ako o národe, o tom, že sme národ celého sveta, ktorý napriek mnohým útlakom, represiám, pokusom o vyhladenie, asimiláciu a iné nekalé praktiky, je stále tu. Sme živým národom, ktorý si napriek tomu všetkému dokázal udržať vlastnú identitu, jazyk, kultúru, tradície a hodnoty nášho vnímania sveta a vnímania ľudí. Naša kultúra sa dokázala premiesiť s inými kultúrami, obohatiť ich, naším jazykom sa dorozumiete s Rómami v každej krajine. Hovorí sa, že v Európe je nás cca 12 miliónov. Viete si predstaviť vôbec toľko našich ľudí? Je to ohromné číslo, s ktorým sa musí rátať. Ak nie dnes, tak „zajtra“ určite. A na to musíme byť pripravení. Deň Rómov je príležitosťou dať odkaz spoločnostiam, uctiť si veľký počin Rómov, od založenia Zväzu Cigánov-Rómov po prvý svetový kongres Rómov v Londýne v roku 1971. Uvedomiť si veľkú prácu týchto ľudí, ktorí aj napriek tomu, že boli „len“ Rómovia dokázali osloviť Rómov po celom svete, dokázali osloviť svojím konaním celé spoločnosti. V tento deň si môžeme uctiť prácu MUDr. Jána Cibuľu z Klenovca, pretože cez neho sa iní dozvedeli o Rómoch na Slovensku. Hrdosť rómského národa a naša vzájomná spolupatričnosť bola niekedy bežnou súčasťou našich životov. Nasávali sme ju s materinským mliekom, s jazykom našich mám. Dnes sme však odkázaní ju nachádzať len cez projekty a to je smutné. Rómsky deň nám často skĺzne len do polohy osláv, tanca a spevu. Aj to treba, pretože je to naše, ale rómsky deň nie je o folklóre. Je o hodnotách jedného národa, o uvedomovani si samého seba v priestore nazvanom Zem. Je priestorom na to, aby sme hovorili, stretávali sme, aby sme dokázali robiť veľké počiny, ktoré rozhýbu tie naše masy, ktoré dajú odkaz spoločnostiam v ktorých žijeme. Je veľa dôvodov, prečo oslavovať a prečo šíriť odkaz tohto dňa medzi tých nevedomých, neznalých, ktorí síce nevedia, ale keď sa dozvedia, vnímate u nich tú stratenú hrdosť. Napriek ich chudobe, zlej sociálne situácii a neprávosti v ich životoch. Pretože pochopili, o čom je tento deň, aj keď nevedia hitorické fakty. Vidieť všetky tie aktivity Rómov skoro po celom svete, je predsa niečo úžasné. Aj to svedčí o tom, že odkaz Svetového dňa Rómov je silným odkazom, ktorý nám zanechali naši starí múdri Rómovia, preto ním nehazardujme. Aven bachtale !