, ,

S Gabrielou Radičovou o rómskom jazyku, ale aj o politike Rómov

Na Slovensku máme 5 škôl na ktorých sa vyučuje rómsky jazyk ale aj vykonáva maturita z rómskeho jazyka a literatúry. Pri tak početnej národnostnej rómskej menšine, je to žalostne málo. Navštívili sme Súkromnú pedagogicko-právnu akadémiu na Požiarníckej ulici v Košiciach, aby sme sa o tohtoročných maturitách z rómčiny porozprávali s predsedníčkou tohtoročnej komisie, Gabrielou Radičovou. A aký má súvis maturita z rómskeho jazyka a rómska politika? Na prvý pohľad nie veľký, no jednoznačne sú to témy v ktorých ako menšina zlyhávame.

Jarmila Vaňová

 

 

„Ja nechcem komentovať zlú politiku, ja by som chcela komentovať dobrú rómsku politiku, identickú. Myslím si, že ak to nebude na základe identity, ak my už konečne neprestaneme sa tu na niečo hrať, že my jednoducho nie sme Rómovia, tak sa nikam nepohneme a ani tá politika nebude taká, aká by mala byť. Stále nás budú zneužívať, využívať a my sami sa im necháme a dáme využívať. Toto už jednoducho nemôže byť, toto už musí prestať. My sme Rómovia, sme plnohodnotní občania a ten politický život u Rómov už musí nastať.“

V Košiciach si bola predsedníčkou komisie pri maturitnej skúške z jazyka rómskeho a z literatúry. Ako hodnotíš priebeh celej tejto udalosti?

Vzhľadom k tomu, že sme mali 12 študentov, čo bolo dosť veľa, môžem povedať, že som celkom spokojná čo sa týka skúšky z rómskeho jazyka. Mali sme rôznych študentov. Študentov, ktorých materinský jazyk je rómsky jazyk, potom sme mali dokonca Nerómov, ktorí vôbec nerozprávali predtým po rómsky, pretože sa nemali s kým rozprávať, potom sme mali študentov ktorí dobre vedia po rómsky, ale už sú slabší v gramatike. Takže aj tie odpovede boli rôzne, ale vzhľadom k tomu, že rómsky jazyk sa učí tri hodiny týždenne v každom jednom ročníku a štyri roky, takže sa to dalo skĺbiť do jedného výsledku, ktorým je tá maturitná skúška. Takže si myslím, že bola vysoká úroveň, pretože sme videli, že žiaci ovládajú nie len komunikáciu v rómskom jazyku, ale ovládajú aj gramatiku, vedia rozprávať o liteartúre, o našich veľkých osobnostiach, spevákoch, spisovateľoch, hudobníkoch, takže sa naučili veľmi veľa nie len z rómskeho jazyka, ale aj z rómskej kultúry.

Čo je veľmi pozitívne a dobré.

Áno je to pozitívne, pretože naša kultúra je veľmi bohatá, máme v nej veľké bohatstvo. Nie je to iba hudba, spev, ale aj literatúra, máme krásnu literatúru, ktorú ešte pani Hübschmanová nazvala slovami šukar laviben. Tiež to tak vnímame a vedieme našich študentov k tomu, aby veľa čítali rómsku literatúru, rómske knihy. Máme spisovateľov, ktorí písali po rómsky a je veľmi dôležité, aby Rómovia všeobecne a nie len študenti, čítali v rómskom jazyku.

Prečo je podľa teba dôležité, aby sme na Slovensku študovali rómsky jazyk, aby sme z neho maturovali?

Je to veľmi dôležité. Poviem to z takých dvoch hľadísk. Rómovia by mali poznať svoju kultúru. Ak človek nevie odkiaľ vyšiel a odkiaľ pochádza, nemôže ani správnym smerom napredovať a hlavne v tejto dobe, keď vieme aká je situácia, aká je verejná mienka, máme v parlamente nacionalistické strany, tak teraz o to viac potrebujeme, aby sa Róm chytil svojej kultúry, svojej identity, aby bol sebavedomý a hrdý na to, že je Róm a na to, čo v živote dosiahne. Aby nemal ten komplex, že on je Róm, aj keď sa to v tej verejnej miemke šíri, on to tak nemôže brať, pretože je plnohodnotným občanom tejto krajiny. Mal by o svojej kultúre vedieť a nemal by mať komplexy z toho kým je, aby vedel správne vyjadriť svoj názor.

To bol akoby až apell k Rómom, ale prečo sa rómsky jazyk majú učiť Nerómovia?

No to je tiež dôležité a záleží na tom, z akého hľadiska sa na to pozeráme. Myslím si, že hlavne preto, že v spoločnosti je dosť veľký rasizmus a predsudky a práve majorita dokáže veľmi dobre búrať tie predsudky. Stále to budem hovoriť, že ak Neróm sa naučí rómsky jazyk a taký nerómsky učiteľ napríklad povie žiakom niečo v rómskom jazyku, tak to je veľmi dôležitý moment, pretože tí Rómovia, ktorí sú v tej škole si povedia, aha, ten Neróm pozná náš rómsky jazyk, tak asi tá naša kultúra je naozaj pekná a vhodná aj do škôl a začne si aj ten Róm tú kultúru vážiť. To je ten jeden pohľad, ale z druhej oblasti je to tak, že tí Nerómovia by si mali osvojiť postoj, že rómsky jazyk je pekný, Rómovia sú menšina, veľmi dlho žijú na Slovensku a musia s nami žiť, ako, to záleží aj na nich. Myslím si, že keď nás viacej spoznajú a pochopia, že nemôžu byť len predsudkoví, tak sa nám bude oveľa lepšie spolunažívať a budú sa lámať bariéry medzi Rómami a Nerómami.

Takže v podstate si spokojná s tým ako sa maturovalo z rómskeho jazyka.

Áno, som veľmi spokojná, prekvapilo ma napríklad jedno nerómske dievča. Sama nám prezradila, že má priateľa Róma. Nevedela predtým rozprávať po rómsky, iba niečo málo rozumela, ale že teraz, keď už zmaturovala, sa dokáže po rómsky porozprávať aj s priateľovou rodinou. Takže toto je veľmi pozitívny moment tohtoročných maturít z jazyka rómskeho, aspoň pre mňa osobne.

Kde pôsobíš a čomu sa venuješ?

Pôsobím ako riaditeľka súkromného hudobno-dramatického konzervatória v Rimavskej Sobote. Ako škola sme druhým rokom školou s vlastnou právnou subjektivotou. Predtým sme boli elokovaným pracoviskom košického konzervatória. Sme presne ten istý typ konzervatória ako košické, zamerané na rómsku kultúru, len so samostatnou právnou subjektivitou. Taktiež rovnako ako oni máme rómsky jazyk a literatúru ako povinné predmety, žiaci sa v tom vzdelávajú a dovolím si tvrdiť, že dosahujú aj dobré výsledky. V týchto dňoch mám osobne veľa práce, pretože končím štúdium politológie, o pár dní mám štátnice na UPJŠ v Košiciach. Je to moja druhá vysoká škola.

Aká bola tvoja prvá vysoká škola?

Ja som študovala strednú chemickú školu, takže som nemohla veľmi uvažovať o tom, kam ďalej, moja cesta bola jasná. Išla som ďalej na vysokú školu, chemicko technologickú, som inžinierka chémie. Študovala som organickú technológiu, aj som pracovala vo svojom odbore. Pracovala som 5 rokov na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva v Rimavskej Sobote. Bola som vedúcou laboratória pre chemické analýzy. Ale na nešťastie alebo na šťastie, sa laboratóriá zrušili, mňa chceli preradiť do Banskej Bystrice s čím som nesúhlasila. Narodila som sa v Hnúšti, kde som aj chcela ostať. Potom som otehotnela a po materskej dovolenke som sa tam už nevrátila. Potom som už išla inou cestou a myslím si, že som sa rozhodla správne.

Prečo práve politológia?

Myslím si, že politika je dôležitá aj pre Rómov. Ja som dlho pracovala aj v treťom sektore a vieme veľmi dobre, že tá cesta nevedie k takým výsledkom, aké by sme očakávali a potrebovali. Tadeto cesta nevedie. Vieme, že ak nebude politická vôľa, ak nám nebude naklonená verejná mienka, inou cestou ako politickou cestou to nedosiahneme. Takže pre mňa je to veľmi dôležité, dúfam, že moje štúdium dotiahnem do úspešného konca a že budem ešte prospešná hlavne v tej rómskej politike, pretože toto je môj cieľ.

Pokiaľ ide o politiku ťaháme ale za ten kratší koniec ako Rómovia…

Tak toto mi je veľmi ľúto a vždy mi to bude veľmi ľúto, pretože keď sa budeme vyjadrovať k rómskej politike, tak sa musíme najprv zamyslieť, či vôbec nejakú máme. Neviem, či sa ja ako politologička v budúcnosti uplatním, ale veľmi nad tým ešte ani neuvažujem, ale bola by som veľmi rada a šťastná, ak by som mala čo komentovať. Ja viem, že aj tie zlé veci sú na niečo dobré, ale zároveň si myslím, že tých 27 rokov je hrozne veľa na to, aby sme my hovorili stále len o tých zlých veciach. Ja nechcem komentovať zlú politiku, ja by som chcela komentovať dobrú rómsku politiku, identickú. Myslím si, že ak to nebude na základe identity, ak my už konečne neprestaneme sa tu na niečo hrať, že my jednoducho nie sme Rómovia, tak sa nikam nepohneme a ani tá politika nebude taká, aká by mala byť. Stále nás budú zneužívať, využívať a my sami sa im necháme a dáme využívať. Toto už jednoducho nemôže byť, toto už musí prestať. My sme Rómovia, sme plnohodnotní občania a ten politický život u Rómov už musí nastať.

Vieš o nejakých iných Rómoch, ktorí majú vyštudovanú politológiu? Pretože verejne sa tak nikto neprezentuje.

Áno, viem minimálne o dvoch. Ja keď som začala študovať politológiu, tak to bolo v roku 2005, študovalo sa cez projekt a vtedy nás tam bolo 27 Rómov a Rómiek. Ten projekt sa volal Politická participácia Rómov na Slovensku. To bolo v Trenčíne a tam sme vlastne začali. Ja som tam študovala 3 roky. Keď sme boli v druhom ročníku, už nás tam bola asi len polovica a doštudovali sme len tri ženy.

Ak máme rómske politologičky, prečo sa potom nevyjadrujú verejne k otázkam týkajúcim sa politiky Rómov na Slovensku? Zatiaľ sme to veľmi nepostrehli a možno, že verejnosť ani nevie, že takéto odborníčky na Slovensku máme.

Neviem prečo, no ja som tiež nepočula, žeby sa niekto z nich vyjadroval k téme politiky a na druhej strane, nemáme sa k čomu veľmi ani vyjadrovať. Ja budem veľmi šťastná, ak sa budem mať možnosť a budem môcť sa k čomu vyjadrovať a dúfam, že to bude len v tom pozitívnom slova zmysle.

Ďakujem ti za rozhovor a držíme palce pri štátniciach.

Ďakujem veľmi pekne.