Vyzlečme sa do naha…

 

Jarmila Vaňová 7.3.2018

Máme tendenciu nevyjadrovať sa veľmi k spoločenským témam, ktoré nie sú výsostne rómskeho charakteru, pretože si myslíme, že sa nás až tak netýkajú, alebo nám kedysi povedali, že je to tak správne a že ak sme Rómovia, tak len k rómskym záležitostiam. Možno to vyplýva aj z toho, že sme považovaní za občanov druhej kategórie a mnohí cítime, akoby to nebol „náš boj“, pretože občianske práva nám veľa nehovoria, nestotožnili sme sa s nimi natoľko, aby sme silno cítili krivdu, ak sa niečo zlé udeje nevinným. Jasné že ju ale cítime a sme mnohí aj empatickí a je nám to ľúto. To je prvá fáza, kedy máme pocit, že sme si tak splnili občiansku povinnosť alebo pocit občianstva. Potom však prichádza druhá fáza, kedy si povieme sami sebe, ale aj navzájom medzi sebou, že to predsa nie je náš boj, naša starosť, že „toto“ si musia vyriešiť gadžovia sami. Naďalej však nasávame informácie rôzneho druhu, kedy začneme pochybovať o mnohom a cítime opodstatnený strach z vecí, ktoré sa udiali a dejú. Vecí, ktoré sa dotýkajú vraždy dvoch mladých ľudí a všetkého čo medzitým vyšlo na povrch. Je ťažké byť aktívnymi a stať sa súčasťou diania, ak sme považovaní za najhoršiu časť tejto spoločnosti. Ak vieme, že tá spoločnosť nás roky odsudzuje aj za veci, za ktoré nenesieme žiadnu zodpovednosť. Napriek tomu nám ju veľakrát pripisovali. To my sme mohli za to, že Slovensko neprosperovalo tak, akoby všetci chceli, to my sme tí, ktorí bránia tejto krajine zaradiť sa medzi úspešné krajiny Európy, to my sme tí paraziti, čo vyciciavajú tento štát, to my sme na vine, že…A väčšinová spoločnosť tomu všetkému tlieskala. Odobrovala reštrikcie, nie riešenia, vinila najslabších z toho, že vôbec existujú. Tá istá spoločnosť dnes volá po pravde, ale chce naozaj tú pravdu aj počuť alebo len tie časti pravdy, ktoré jej momentálne vyhovujú. Ak sa už ako spoločnosť očisťujeme, vyzlečme sa do naha. Nelejme si čistého vína.
Keď sa konali policajné razie v rómskych osadách, ako Moldava nad Bodvou, či Vŕbnica, koľkí ste tomu tlieskali. Keď bili a šikanovali na policajnej stanici rómske deti, do akej miery vás to zasiahlo? Keď policajt vystrieľal rómsku rodinu, bolo vám jej ľúto? Keď nedávno vodič zrazil rómske deti, prejavili ste mnohí štipku ľudskosti? Keď vystúpil minister Kaliňák v uniforme so svojim dvihnutým prstom v rómskej osade, koľkí ste mu tlieskali., keď premiér Fico povedal v Bruseli, že je rozbitý ako cigánska hračka, zastal sa nás niekto? Veru mnohým to nebolo ľúto a mnohí tomu tlieskali. Pretože niekto musí byť predsa za všetko zodpovedný. Ak aj nie zodpovedný, tak aspoň na smiech. Volili ste mnohí politické strany, ktorých predstavitelia mali evidentné protirómske postoje…a dostali ste ich do parlamentu…len tak, bez toho, aby okrem nenávisti preukázali aj odbornosť…stačia vám heslá a čižmy..mnohým žiaľ.
Po tom všetkom je jasné, že vám neveríme a že sa tvárime, že to nie je náš boj a že všetka ta korupcia, podvody, špina, nekalé praktiky, hanba, a vražda novinára a jeho priateľky by sa nás nemali ani nejako veľmi dotknúť. Naďalej si budeme robiť svoje zábavy a oslavy, na ktorých zabúdame na tvrdú realitu života alebo si len robíme svoje malé biznisy. Kým iní budú mrznúť na uliciach, my si to pozrieme v televízii, na sociálnych sieťach, či ani to nie a ešte sa na tom aj zasmejeme, pretože už sme prevzali veľkú časť cynického správania sa tejto spoločnosti. Bojovníci za rómsku chudobu budú oduševnene hovoriť o tej strašnej rómskej chudobe… Avšak tá chudoba sa nezjavila teraz, ona je súčasťou mnohých rodín dlho, príliš dlho…aj vďaka tomu, čo sa tu roky deje.
Pri všetkej úcte milí Rómovia, máme sa tak dobre, že nám stav vecí vyhovuje? Chápem, že milióny, ktoré dnes lietajú v mediálnych prestrelkách a obvineniach si my nedokážeme niekedy ani len predstaviť, najmä ak sme zvyknutí narábať keš jedine tak so sociálnou dávkou, či hmotnou núdzou.
Aj keď si myslíme, že sa nás to netýka, nie je to tak. Všetko sa nás až príliš týka…jednoducho preto, že sme súčasťou spoločnosti, aj keď nás roky táto spoločnosť expeduje na jej okraj…bez občianskeho postoja, nie etnického, to však nepôjde priatelia.