Mimovládny sektor v správe o aktivitách integrácie Rómov vyzdvihol vo viacerých lokalitách úspech.

Tlačová správa

Bratislava 20.04.2017

Monitorovaciu správu k zavádzaniu opatrení Národnej stratégie integrácie Rómov na Slovensku
vydáva konzorcium 7 mimovládnych organizácií.
Správa, pripravená pre Európsku komisiu, si všíma, že napriek celkovému pomalému progresu
a neschopnosti Slovenska efektívne a rýchlo čerpať existujúce finančné zdroje z Európskych
štrukturálnych fondov, aktívne obce a mimovládne organizácie dlhodobo pracujúce v niektorých
lokalitách dosiahli hmatateľný úspech. Jannet Knappeková a Adrián Berky z komunitného centra vo
Veľkom Krtíši však dodávajú: „Zavádzanie opatrení do praxe či čerpanie eurofondov je však len na
(svoj)vôli miest a obcí a snahe mimovládnych organizácií ako je tá naša, ktorá za viac ako 10 rokov
pomohla takmer tisícke ľudí zredukovať dlhy, svojpomocne si zlepšiť bývanie a mnohým získať
zamestnanie.“

Správa upozorňuje, že sú aj obce a mestá, ktoré nemajú záujem vytvoriť príležitosť, aby si Rómovia
sami dokázali pomôcť. Naopak situáciu riešia odopieraním prístupu k verejným službám, pitnej vode
alebo násilným vysťahovávaním. Jarmila Vaňová z košickej organizácie ROMED konštatuje, že „ aj
v prípade úspešných obcí akým je Hlinné, ktoré správa analyzuje, je však kľúčové, aby sa zapojili do
tohto úsilia všetci aktéri – mestá, štátna správa, mimovládky a samotní Rómovia. Najmä v oblasti
vzdelávania obce, kde sú iba tzv. rómske školy, nedokážu samé túto situáciu zmeniť. Výsledkom je,
že viac Rómov pracuje, zlepšili si bývanie, ale ich deti nemajú šancu dostať sa na stredné a vysoké
školy, kde by dosiahli adekvátne vzdelanie na kvalifikovanú prácu, ktorá je cestou z chudoby.“
Zuzana Havírová zo skalického Rómskeho advokačného a výskumného strediska upozorňuje, že
„vzdelávanie rómskych detí je oblasť, kde naďalej fatálne zlyhávame.“ Dodáva: „Je smutné, že
ministerstvo školstva nemá žiadny reálny plán ako situáciu riešiť. U našich susedov v Čechách a
Maďarsku prijali zásadné reformy, či už špeciálneho školstva alebo vzdelávania v rannom detstve.
Skúsenosti týchto krajín alebo našich mimovládok, ktoré otestovali úspešne metódy podpory
znevýhodnených detí však ministerstvo asi nezaujímajú.“
Správa sa okrem vzdelávania, riadenia politík začleňovania, čerpania fondov, zameriava na
pretrvávajúci problém volebnej korupcie, diskrimináciu, anticiganizmus a tiež znepokojujúce prípady
policajného násilia a brutality v rómskych osadách. „Tieto prípady opätovne poukazujú na potrebu
vytvoriť nezávislú inštitúciu, ktorá bude vyšetrovať podozrenia polície z nezákonných postupov,“
konštatuje Braňo Tichý z organizácie Človek v ohrození.

Správu pripravili:
Asociácia pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu (ACEC), Centrum pre výskum etnicity a kultúry
(CVEK), Človek v ohrození, Komunitné centrum menšín, Roma Media – ROMED, Rómska platforma,
Rómske advokačné a výskumné stredisko.
Monitorovacia správa je dostupná
v slovenskom jazyku tu:

v anglickom jazyku tu:

Kontakt pre média:
Jarmila Lajčáková, 0903 408 622 jlajcakova@cvek.sk
Zuzana Havírová, 0903 252 485 havir.zuzana@gmail.com
__________________________________________________________________________________
Monitorovacia správa sa zameriava na štrukturálne a horizontálne predpoklady úspešnej implementácie
národnej stratégie integrácie Rómov na Slovensku a to konkrétne na riadenie a celkový rámec verejných
politík v tejto oblasti, boj proti diskriminácii a anticiganizmu a na oblasť vzdelávania. Správa tiež
obsahuje dve prípadové štúdie, z lokalít Veľký Krtíš a Hlinné, na ktorých ilustruje potenciál a
obmedzenia slovenských integračných politík v praxi. Správa bola pripravená ako súčasť pilotného
projektu rómskeho občianskeho monitoringu v 27 krajinách EÚ. Je financovaná Európskou komisiou,
Generálnym riaditeľstvom spravodlivosť a spotrebitelia. Projekt je koordinovaný Stredoeurópskou
univerzitou, Centrom pre štúdium verejných politík v partnerstve s Európskou sieťou lokálnych
rómskych organizácií (ERGO Network), Európskeho centra pre práva Rómov (ERRC), Fundación
Secretariado Gitano (FSG) a Rómskym vzdelávacím fondom (REF) a je implementovaný približne 90
mimovládnymi organizáciami (MVO) a expertmi z 27 členských štátov. Informácie o projekte a správy
s ďalších krajín sú tu: https://cps.ceu.edu/roma-civil-monitor

Súkromná materská škola na Luníku má nové vybavenie

Romed 22.02. 2018

Minulý rok v septembri sa otvorila Súkromná materská škola (SMŠ) na Luniku IX. Jedna trieda s 15 žiakmi. Priestory poskytla miestna Základná škola (ZŠ) s dovolením mesta Košice. O tom, prečo takáto škola vôbec vznikla a ako, sme sa porozprávali s jej riaditeľkou, Jozefínou Šaňovou.

Prečo ste ako nezisková organizácia založili súkromnú materskú školu, čo bolo hlavným dôvodom a ako ste začínali?

Pre zriadenie súkromnej materskej školy sme mali hneď niekoľko dôvodov. Prvý najzávažnejší bol, že tu máme v blízkosti mestskej časti Lunik IX nelegánu rómsku osadu zvanú Mašličkovo. Viac ako polovica jej obyvateľov sú deti. Vzhľadom k tomu, že kapacity miestnej materskej školy nepostačujú a že vlastne tieto deti nemajú veľké šance na predškolské vzdelávanie a teda na akúkoľvek prípravu do školy, a keď sme rozmýšľali ako týmto deťom a rodinám pomôcť, tak jednozančne to bolo rozhodnutie otvoriť jednu triedu práve pre tieto deti. Ďalším dôvodom bola skutočnosť, že nezaškolené deti sú zaraďované do nultých ročníkov. Veľkou bariérou je aj to, že neovládajú slovenský jazyk, pretože ich materinským jazykom je rómčina. Chceli sme vytvoriť pre teito deti podnecujúce prostredie v ktorom sa im budeme snažiť zlepšiť ich štartovaciu čiaru na vstup do základnej školy.

Ide prevažne o deti z veľmi chudobných rodín, žijúce v extrémnej chudobe.

Áno, je to tak, nemajú prístup k vode, elektrine a iným vymoženostiam, prostredie v ktorom žijú je veľmi zlé, bez pozitívnych podnetov. Materská škola pre takéto deti je často nie len prostredím na hranie sa, či vzdelávanie, ale aj prostredím, kde môžu zažiť a spoznať veľa nových vecí. Od teplej tečúcej vody, po splachovacie toalety, hračky a tak podobne.Deti sú z rodín žijúce v hmotnej núdzi. Materská škola je celodenného charakteru.

Máte za sebou pol rok fungovania aké to bolo a je?

Musím povedať, že to bolo na začiatku dosť náročné, pretože sme začínali takpovediac od nuly. Do škôlky som investovala vlastné finančné prostriedky, len aby sme stíhali termíny. Rekonštruovali sme priestory, aby deti prišli do pekného a čistého prostredia. Chcela by som sa poďakovať všetkým dobrým ľuďom, ktorí nám v tom pomáhali, či už vlastnou prácou alebo hocičím iným. Keď už sme mali priestory hotové, bolo ich treba naplniť nábytkom, hračkami a s tým nám veľmi pomohli iné materské školy, ktoré nám darovali zariadenie a hračky, ktoré oni už nepotrebovali. Bola to taká pekná kolegiálna pomoc, za ktorú sme veľmi vďační a vážime si to.

Dnes je však už materská škola vybavená novým zariadením a deti majú aj nové hračky.

Áno. V minulom roku sme sa zapojili do výzvy Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, kde sme žiadali finančné prostriedky na materiálne a technické vybavenie našej materskej školy. Projekt mal názov Materialne vybavenie SMŠ Hviezdicka na Luniku IX. Získali sme 7500 euro. Finančné prostriedky použijeme na nákup materiálneho zariadenia, hračiek, pomôcok a technického zariadenia, ktoré škola potrebuje. Vďaka tomuto projektu deťom už nič nebude chýbať. O dotáciu žiadala naša nezisková organizácia Amari Nevi Ora.

Ako sa deťom darí?

Musím ich pochváliť. Začiatky neboli ľahké, najmä preto, že pre deti to bolo nové, cudzie prostredie, kde sa im prihovárali aj v inom ako v rómskom jazyku. Tieto bariéry sme sa však už prekonali a dnes deti dokážu veľa vecí. Ovládajú básničky, piesne, hry, dokážu vyrobiť veľmi pekné veci, sú proste šikovné a myslím si, že tieto deti cítia, že ich máme radi.

 

 

 

Pravdu neumlčíš

Romed 26.02.2018

Ak pracujete v mediálnej sfére, zvyčajne sa veľa dozviete. Občas aj to, čo chcú iní utajiť, schovať, zamlčať, prekrútiť. Musíte rátať s tým, že po pravde musíte pátrať, musíte ju objavovať a vytvárať si tak skladačku, ktorá sa zmení v obraz, ak každú časť skladačky dáme na to správne miesto. Obraz nemusí byť krásny, ale mal by byť pravdivý. Nie taký, ktorý ulahodí niekomu, ale taký, ktorý iným povie aj to, čo sami nechcú vidieť alebo počuť. Ktorý hovorí správne a potrebné informácie. Nemôžete sa dať vtiahnuť do falošných priateľstiev, ktorých cieľom si je vás ako novinára držať tam, kde oni práve potrebujú. Ak raz uhnete, z tejto cesty niet návratu. Občas uvažujete pri väčších a ťažkých témach, či sa vôbec do toho má zmysel pustiť, pretože ste si vedomí toho, že riskujete. Najmä vtedy, ak ide o stret s akoukoľvek mocou. Ale riziko je súčasťou tejto práce a ak neprekrúcate pravdu, veríte v pravdu a pracujete v pravde, dokáže sa proti vám spojiť veľa zla. Pretože zlo, je súčasťou nášho sveta ronako ako dobro. Zažíjete výsmech, šikanu, napádanie, ohováranie, podrazy. To všetko sa dá zniesť. Nedá sa však zniesť, aby sme žili v krajine, kde sa novinári popravujú. Novinári Roma media – Romed vyjadrujú úprimnú sústrasť pozostalým Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

 

foto: aktuality.sk

, ,

S Gabrielou Radičovou o rómskom jazyku, ale aj o politike Rómov

Na Slovensku máme 5 škôl na ktorých sa vyučuje rómsky jazyk ale aj vykonáva maturita z rómskeho jazyka a literatúry. Pri tak početnej národnostnej rómskej menšine, je to žalostne málo. Navštívili sme Súkromnú pedagogicko-právnu akadémiu na Požiarníckej ulici v Košiciach, aby sme sa o tohtoročných maturitách z rómčiny porozprávali s predsedníčkou tohtoročnej komisie, Gabrielou Radičovou. A aký má súvis maturita z rómskeho jazyka a rómska politika? Na prvý pohľad nie veľký, no jednoznačne sú to témy v ktorých ako menšina zlyhávame.

Jarmila Vaňová

 

 

„Ja nechcem komentovať zlú politiku, ja by som chcela komentovať dobrú rómsku politiku, identickú. Myslím si, že ak to nebude na základe identity, ak my už konečne neprestaneme sa tu na niečo hrať, že my jednoducho nie sme Rómovia, tak sa nikam nepohneme a ani tá politika nebude taká, aká by mala byť. Stále nás budú zneužívať, využívať a my sami sa im necháme a dáme využívať. Toto už jednoducho nemôže byť, toto už musí prestať. My sme Rómovia, sme plnohodnotní občania a ten politický život u Rómov už musí nastať.“

V Košiciach si bola predsedníčkou komisie pri maturitnej skúške z jazyka rómskeho a z literatúry. Ako hodnotíš priebeh celej tejto udalosti?

Vzhľadom k tomu, že sme mali 12 študentov, čo bolo dosť veľa, môžem povedať, že som celkom spokojná čo sa týka skúšky z rómskeho jazyka. Mali sme rôznych študentov. Študentov, ktorých materinský jazyk je rómsky jazyk, potom sme mali dokonca Nerómov, ktorí vôbec nerozprávali predtým po rómsky, pretože sa nemali s kým rozprávať, potom sme mali študentov ktorí dobre vedia po rómsky, ale už sú slabší v gramatike. Takže aj tie odpovede boli rôzne, ale vzhľadom k tomu, že rómsky jazyk sa učí tri hodiny týždenne v každom jednom ročníku a štyri roky, takže sa to dalo skĺbiť do jedného výsledku, ktorým je tá maturitná skúška. Takže si myslím, že bola vysoká úroveň, pretože sme videli, že žiaci ovládajú nie len komunikáciu v rómskom jazyku, ale ovládajú aj gramatiku, vedia rozprávať o liteartúre, o našich veľkých osobnostiach, spevákoch, spisovateľoch, hudobníkoch, takže sa naučili veľmi veľa nie len z rómskeho jazyka, ale aj z rómskej kultúry.

Čo je veľmi pozitívne a dobré.

Áno je to pozitívne, pretože naša kultúra je veľmi bohatá, máme v nej veľké bohatstvo. Nie je to iba hudba, spev, ale aj literatúra, máme krásnu literatúru, ktorú ešte pani Hübschmanová nazvala slovami šukar laviben. Tiež to tak vnímame a vedieme našich študentov k tomu, aby veľa čítali rómsku literatúru, rómske knihy. Máme spisovateľov, ktorí písali po rómsky a je veľmi dôležité, aby Rómovia všeobecne a nie len študenti, čítali v rómskom jazyku.

Prečo je podľa teba dôležité, aby sme na Slovensku študovali rómsky jazyk, aby sme z neho maturovali?

Je to veľmi dôležité. Poviem to z takých dvoch hľadísk. Rómovia by mali poznať svoju kultúru. Ak človek nevie odkiaľ vyšiel a odkiaľ pochádza, nemôže ani správnym smerom napredovať a hlavne v tejto dobe, keď vieme aká je situácia, aká je verejná mienka, máme v parlamente nacionalistické strany, tak teraz o to viac potrebujeme, aby sa Róm chytil svojej kultúry, svojej identity, aby bol sebavedomý a hrdý na to, že je Róm a na to, čo v živote dosiahne. Aby nemal ten komplex, že on je Róm, aj keď sa to v tej verejnej miemke šíri, on to tak nemôže brať, pretože je plnohodnotným občanom tejto krajiny. Mal by o svojej kultúre vedieť a nemal by mať komplexy z toho kým je, aby vedel správne vyjadriť svoj názor.

To bol akoby až apell k Rómom, ale prečo sa rómsky jazyk majú učiť Nerómovia?

No to je tiež dôležité a záleží na tom, z akého hľadiska sa na to pozeráme. Myslím si, že hlavne preto, že v spoločnosti je dosť veľký rasizmus a predsudky a práve majorita dokáže veľmi dobre búrať tie predsudky. Stále to budem hovoriť, že ak Neróm sa naučí rómsky jazyk a taký nerómsky učiteľ napríklad povie žiakom niečo v rómskom jazyku, tak to je veľmi dôležitý moment, pretože tí Rómovia, ktorí sú v tej škole si povedia, aha, ten Neróm pozná náš rómsky jazyk, tak asi tá naša kultúra je naozaj pekná a vhodná aj do škôl a začne si aj ten Róm tú kultúru vážiť. To je ten jeden pohľad, ale z druhej oblasti je to tak, že tí Nerómovia by si mali osvojiť postoj, že rómsky jazyk je pekný, Rómovia sú menšina, veľmi dlho žijú na Slovensku a musia s nami žiť, ako, to záleží aj na nich. Myslím si, že keď nás viacej spoznajú a pochopia, že nemôžu byť len predsudkoví, tak sa nám bude oveľa lepšie spolunažívať a budú sa lámať bariéry medzi Rómami a Nerómami.

Takže v podstate si spokojná s tým ako sa maturovalo z rómskeho jazyka.

Áno, som veľmi spokojná, prekvapilo ma napríklad jedno nerómske dievča. Sama nám prezradila, že má priateľa Róma. Nevedela predtým rozprávať po rómsky, iba niečo málo rozumela, ale že teraz, keď už zmaturovala, sa dokáže po rómsky porozprávať aj s priateľovou rodinou. Takže toto je veľmi pozitívny moment tohtoročných maturít z jazyka rómskeho, aspoň pre mňa osobne.

Kde pôsobíš a čomu sa venuješ?

Pôsobím ako riaditeľka súkromného hudobno-dramatického konzervatória v Rimavskej Sobote. Ako škola sme druhým rokom školou s vlastnou právnou subjektivotou. Predtým sme boli elokovaným pracoviskom košického konzervatória. Sme presne ten istý typ konzervatória ako košické, zamerané na rómsku kultúru, len so samostatnou právnou subjektivitou. Taktiež rovnako ako oni máme rómsky jazyk a literatúru ako povinné predmety, žiaci sa v tom vzdelávajú a dovolím si tvrdiť, že dosahujú aj dobré výsledky. V týchto dňoch mám osobne veľa práce, pretože končím štúdium politológie, o pár dní mám štátnice na UPJŠ v Košiciach. Je to moja druhá vysoká škola.

Aká bola tvoja prvá vysoká škola?

Ja som študovala strednú chemickú školu, takže som nemohla veľmi uvažovať o tom, kam ďalej, moja cesta bola jasná. Išla som ďalej na vysokú školu, chemicko technologickú, som inžinierka chémie. Študovala som organickú technológiu, aj som pracovala vo svojom odbore. Pracovala som 5 rokov na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva v Rimavskej Sobote. Bola som vedúcou laboratória pre chemické analýzy. Ale na nešťastie alebo na šťastie, sa laboratóriá zrušili, mňa chceli preradiť do Banskej Bystrice s čím som nesúhlasila. Narodila som sa v Hnúšti, kde som aj chcela ostať. Potom som otehotnela a po materskej dovolenke som sa tam už nevrátila. Potom som už išla inou cestou a myslím si, že som sa rozhodla správne.

Prečo práve politológia?

Myslím si, že politika je dôležitá aj pre Rómov. Ja som dlho pracovala aj v treťom sektore a vieme veľmi dobre, že tá cesta nevedie k takým výsledkom, aké by sme očakávali a potrebovali. Tadeto cesta nevedie. Vieme, že ak nebude politická vôľa, ak nám nebude naklonená verejná mienka, inou cestou ako politickou cestou to nedosiahneme. Takže pre mňa je to veľmi dôležité, dúfam, že moje štúdium dotiahnem do úspešného konca a že budem ešte prospešná hlavne v tej rómskej politike, pretože toto je môj cieľ.

Pokiaľ ide o politiku ťaháme ale za ten kratší koniec ako Rómovia…

Tak toto mi je veľmi ľúto a vždy mi to bude veľmi ľúto, pretože keď sa budeme vyjadrovať k rómskej politike, tak sa musíme najprv zamyslieť, či vôbec nejakú máme. Neviem, či sa ja ako politologička v budúcnosti uplatním, ale veľmi nad tým ešte ani neuvažujem, ale bola by som veľmi rada a šťastná, ak by som mala čo komentovať. Ja viem, že aj tie zlé veci sú na niečo dobré, ale zároveň si myslím, že tých 27 rokov je hrozne veľa na to, aby sme my hovorili stále len o tých zlých veciach. Ja nechcem komentovať zlú politiku, ja by som chcela komentovať dobrú rómsku politiku, identickú. Myslím si, že ak to nebude na základe identity, ak my už konečne neprestaneme sa tu na niečo hrať, že my jednoducho nie sme Rómovia, tak sa nikam nepohneme a ani tá politika nebude taká, aká by mala byť. Stále nás budú zneužívať, využívať a my sami sa im necháme a dáme využívať. Toto už jednoducho nemôže byť, toto už musí prestať. My sme Rómovia, sme plnohodnotní občania a ten politický život u Rómov už musí nastať.

Vieš o nejakých iných Rómoch, ktorí majú vyštudovanú politológiu? Pretože verejne sa tak nikto neprezentuje.

Áno, viem minimálne o dvoch. Ja keď som začala študovať politológiu, tak to bolo v roku 2005, študovalo sa cez projekt a vtedy nás tam bolo 27 Rómov a Rómiek. Ten projekt sa volal Politická participácia Rómov na Slovensku. To bolo v Trenčíne a tam sme vlastne začali. Ja som tam študovala 3 roky. Keď sme boli v druhom ročníku, už nás tam bola asi len polovica a doštudovali sme len tri ženy.

Ak máme rómske politologičky, prečo sa potom nevyjadrujú verejne k otázkam týkajúcim sa politiky Rómov na Slovensku? Zatiaľ sme to veľmi nepostrehli a možno, že verejnosť ani nevie, že takéto odborníčky na Slovensku máme.

Neviem prečo, no ja som tiež nepočula, žeby sa niekto z nich vyjadroval k téme politiky a na druhej strane, nemáme sa k čomu veľmi ani vyjadrovať. Ja budem veľmi šťastná, ak sa budem mať možnosť a budem môcť sa k čomu vyjadrovať a dúfam, že to bude len v tom pozitívnom slova zmysle.

Ďakujem ti za rozhovor a držíme palce pri štátniciach.

Ďakujem veľmi pekne.

,

Deň Rómov v Košiciach

Naša organizácia Roma media-Romed dnes zorganizovala v Košiciach akciu ku dňu Rómov. Účasť bola nad naše očakávania. Spoločne sme si pozreli film o rómskej tradičnej muzike a košických muzikantoch, diskutovali sme so zaujímavými rómskymi ženami o potrebe vzdelávania Rómov ako o správnej ceste k lepšiemu uplatneniu sa v spoločnosti. Tému vzdelávania sme si vybrali cielene, pretože akcie sa zúčastnili prevažne rómske ženy z lokalít Veľká Ida, Luník IX, Rankovce, Kecerovce, Varhaňovce, Ďurkov, Bidovce, Váradka-okres Bardejov, Sečovce, Košice..akcie sa zúčastnilo aj veľa mladých Rómov a Rómiek, no zavítali medzi nás aj starší. Mali sme aj návštevu misionárskej skupiny ľudí z USA, ktorí sa dúfam s nami dobre cítili a mali možnosť aj ochutnať naše rómske jedlá. Týmto ďakujeme všetkým, ktorí za nami merali cestu. Poďakovanie patrí Výmenníkom Košice, ktoré umožňujú rozvoj aj rómskych komunít a sme radi, že takéto možnosti v našom meste sú. Špeciálne teraz patrí vďaka Výmenníku Važecká na sídlisku nad Jazerom a jeho pracovníčke Lucke. Pánovi starostovi z Lunika IX za pomoc pri zabezpečení občerstvenia, ale aj za aktívnu účasť, jeho pani manželke Mirke, ktorá prišla do diskusie, riaditeľke Súkromnej sociálno-pedagogickej akadémie na Požiarníckej ulici v Košiciach Irene Adamovej, zástupkyni konzervatória na Požiarníckej ulici- učiteľke rómskeho jazyka Inge Lukáčovej, Gejzovi Adamovi za aktívnu účasť a podporu, ktorý je vedúcim detašovaného pracoviska Košice- Vysokej školy sociálnej práce a zdravotníctva sv. Alžbety, kapele Romens band Košice z Lunika IX za hudobnú vložku k programu, Robby Geza za pomoc pri organizácii, Strednej filmovej škole v Košiciach a mnohým ďalším dobrovoľníkom..

Ďakujem zároveň aj mojím kolegom. Celá akcia bola robená bez finančnej dotácie, len vďaka vzájomnej podpore, ale robená s láskou a vďakou  Paľikeras tumenge savorenge. 

Jarmila Vaňová

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Foto: Michaela Grlická

 

 

V Košiciach nakrútili unikátny film z prostredia nepočujúcich na Slovensku

(28.marec – Romed)

Košice – Dokumentárny film s názvom Putovné načúvatka, vznikal od apríla 2016 .

Na Slovensku sa ročne narodí 200 detí s poruchou sluchu, až 95 percent z nich sa narodí počujúcim rodičom. To je prípad aj manželov Klaudie a Lukáša Oláhových. Ich dvojročný syn sa narodil ako nepočujúci. Manželia sa podujali v apríli minulého roku nakrútiť dokumentárny film z prostredia nepočujúcich na Slovensku. Hlavným dôvodom bolo priniesť informácie ďalším rodinám, ktorých postihol alebo postihne podobný osud.

„Keď sa narodil náš synček, po novorodeneckom screeningu nám lekári povedali, že Gregor screeningom neprešiel a v uškách sa im nepodarilo nič namerať. Nasledovalo niekoľko vyšetrení, ich výsledky pre nás však neboli priaznivé a koncom októbra 2015, nám potvrdili diagnózu ťažkej obojstrannej percepčnej straty sluchu. Začali sme v tom momente konať. U nás v rodine začalo krízové riadenie a už hodinu po prepustení z nemocnice sme volali na všetky dôležité telefónne čísla, ktoré sme od foniatričky dostali. Mali sme len niekoľko dní na to, aby sme sa prihlásili do programu Mobilný pedagóg. Chceli sme pre syna mobilnú pedagogičku, ktorá by ho navštevovala u nás doma a to sa nám aj podarilo,“ vysvetľuje Klaudia Oláhová, jedna z autorov dokumentárneho filmu.

Myšlienka nakrútiť dokumetárny film o nepočujúcich deťoch sa zrodila na úvodnom stretnutí rodičov a detí zapojených do projektu Mobilný pedagóg.

„ Bolo to užasné. Stretnúť toľko ľudí na jednom mieste, ktorí majú ten istý či podobný problém ako vy a vaše dieťa. Vnímali sme, že sme dostali tak veľa pomoci a podpory. Potrebovali sme s tým niečo urobiť, nemohli sme si to nechať iba pre seba. Bolo tam asi 50 rodín, ktoré dostali veľmi priamu a fantastickú pomoc v podobe mobilnej pedagogičky. Vtedy sme si povedali, že čo tí ostatní, ktorí nemajú to štastie. Museli sme niečo urobiť. A prvou myšlienkou bolo nakrúťiť dokumentárny film,“ pokračuje Oláhová.

Dokumentárny film Putovné načúvatka ponúka príbehy 5 rodín, ktoré majú deti s poruchou sluchu. Rodiny rozprávajú svoj vlastný príbeh. Hovoria o tom, ako sa o chorobe dozvedeli, ako postupovali, ako toto obdobie zvládali a čo všetko museli urobiť a robia. Návody na riešenie ponúkajú vo filme aj odborníci, foniatri, logopédka, pedagogičky, špeciálne pedagogičky, ľudia z tretieho sektora, ktorí v tejto problematike pracujú.

„Vačšina rodín, ktoré vo filme hovoria svoje príbehy boli zapojené do projektu Mobilný pedagóg, konkrétne to boli 4 rodiny. Jedna rodina do projektu zapojená nebola. V čase, keď sa prihlášky podávali, o programe nevedeli. Aj to sa časom zmenilo, keď sme ich o tom informovali, pomohli sme im s prihláškou a oni výberom prešli. Veľmi sme sa z toho tešili. Je to zaujímavé porovnanie, ako pracovali a postupovali rodiny, ktoré mobilnú pedagogičku mali a ako pracovala rodina, ktorá tu možnosť či informácie nemala. Je zjavné, že program má hlboké opodstatnenie, vďaka nemu tu bude generácia nepočujúcich, ktorá bude schopná fungovať v spoločnosti plnohodnotne.“ dodáva Oláhová.

Dokumentaristi mapovali rodiny a ich deti od apríla do decembra 2016. Film má časozberný charakter, záver filmu tvorcovia obohatili o príbeh nepočujúceho Ladislava Ráca, ktorý je pozitívnym príkladom pre všetkých. Vyštudoval vysokú školu, pracuje ako zdravotná sestra na chirurgickej klinike v Košiciach.

Film je dojemným príbehom o tom, čo všetko rodičia chorých detí musia zládnúť, ale zároveň poukazuje na to, že ak človek nájde vnútornú silu, podporu okolia a pozitívny príklad, dokáže oveľa viac ako si myslí. Film je návodom na prežitie pre rodiny, ktorým sa narodí nepočujúce dieťa, vyšiel z produkcie organizácie Roma media – Romed, ktorej tím sa viac ako 14 rokov špecializuje na zobrazovanie Rómov v médiách a práve film Putovné načúvatka bol témou nie len rómskou ale celospoločenskou.

Premiéra filmu Putovné načúvatka spojená s vernisážou výstavy fotografíí a portrétovými kresbami malých „nepočujkov“, hrdinou filmu , ktoré nakreslila výtvarnička Šarlota Bottová, sa uskutoční 7. apríla 2017 vo Výmenníku Važecká,

Sídlisko Nad Jazerom, Košice o 17.00. hod.

Projekt Putovné načúvatka bol podporený prostredníctvom Nadačného fondu Telekom pri Nadácii Pontis.

Odkaz MDŽ nemusí byť len o čokoládkach

Jarmila Vaňová

 

( 8.marec Romed)

 

Blahoželania, kvietoček, sladkosť. Takto nejako sa nám ženám snažia mnohí muži spríjemiť MDŽ. Je pekné, ak si na nás spomenú manželia, priatelia, kolegovia…Oveľa viac by som však privítala, keby väčšina tých mužov aj vedela o čom je tento sviatok a prečo je dôležité si ho pripomínať.

Stretla som sa s názorom, že MDŽ je sviatok „komančov“ čo vo mne vyvolalo blahosklonnosť k chýbajúcim informáciám. Iný zase uvarí dnes manželke kávu, čo je chvályhodné, ak ju nevarí len na MDŽ. V domienke, že veci sú v poriadku, si nás muži v tento deň uplácajú sladkosťami, či inými maličkosťami. Robia to však len tí „uvedomelí“. No ešte vždy je dosť takých, ktorí aktívnu ženu by najradšej poslali do kuchyne k hrncom.

Jeden muž čítajúc na facebooku statusy žien o tom, ktorá akú sladkosť dostala, trefne poznamenal, že nemáme predsa Mikuláša, ale MDŽ. Páčila sa mi jeho poznámka, pretože som cítila to isté.

Doma mám na stole sladkosti od mojich detí. Dcéram som kúpila po kvietočku, ako symbol krásy a jemnosti ženy, matky. Keď manžel odchádzal do obchodu spýtal sa ma, chceš niečo sladké? Nie, určite nie. Jednak som toho dostala dosť a jednak obaja vieme, že tento deň nie je o sladkostiach.

Tomu všetkému predchádzal rozhovor v aute cestou domov, kedy mi povedal jednu vetu. Stál som pri tebe, keď si si plnila všetko čo si chcela alebo po čom si túžila. Občas sa mu podarí trafiť klinec po hlavičke. Prajem všetkým ženám bez rozdielu, aby vždy nachádzali v mužoch oporu, povzbudenie, lásku, úctu a pochopenie. Aby muži pochopili, že viac ako po čokoládkách túžime po uznaní a rovnosti. Či už je to vo vzťahoch alebo v práci.

 

 

Kresba: Monika Onodyová

Rómski starostovia vytvárajú spoločnú platformu

Jarmila Vaňová

ROMED

Košice (1. marca ROMED) 

Dnes sa v Košiciach stretli rómski starostovia z 11 lokalít a traja prednostovia, aby spolu diskutovali o situácii Rómov na Slovensku, najmä vo vzťahu k zvyšujúcemu sa extrémizmu a tým aj zneužívaniu tzv. rómskej témy. Stretnutie sa iniciovalo za účelom vytvoriť zoskupenie rómskych starostov, ktoré by v budúcnosti malo jednotne postupovať v otázkach týkajúcich sa rómskej národnostnej menšiny na Slovensku. Forma zoskupenia bude prejednávaná detailnejšie na ďalšom ich pracovnom stretnutí. Zároveň budú o výsledkoch diskusie informovať ďalších rómskych starostov, ktorí sa stretnutia nezúčastnili. Za vytvorenie jednotnej platformy sa vyslovili všetci prítomní starostovia kladne, proti nebol ani jeden starosta. Prítomní boli aj zástupcovia niekoľkých rómskych občianskych združení a aktivisti. Stretnutie rómskych starostov organizoval Národný demokratický inštitút (NDI). Na Slovensku máme po ostatných voľbách 36 rómskych starostov a starostku.