ROLY A STATUSY V RÓMSKEJ RODINE A JEJ KULTÚRA

Jarmila Vaňová  18.8.2018

Pre rómsku komunitu je osobitne dôležitý pocit spolupatričnosti. Najdôležitejšou prioritou v živote Rómov je rodina. Široká rozvetvená rodina poskytuje všetky vedomosti a zručnosti potrebné v komunite na prežitie, v týchto intenciách usmerňujú starší členovia mladších príslušníkov rodiny. Na rozdiel od malej mononukleárnej rodiny typickej pre majoritnú spoločnosť je rómska rodina v skutočnosti veľkorodinou, ktorá predstavuje súžitie širokého spoločenstva dvoch až troch generácií. Rodina je mnohopočetná, do takejto veľkorodiny (rodinného klanu) patria napr. aj všetci príbuzní žien, ktoré si zobrali za manžela muža z tejto rodiny. Veľkorodina predstavuje základnú sociálnu jednotku, v ktorej sa určuje rodinný pôvod detí menom po rodičoch. Každý člen v rodine má svoje miesto. Rómovia veľkú úctu prejavujú matkám, vážnosť a úctu má aj stará matka a starý otec, ktorých ostatní členovia komunity na slovo počúvajú. Jedným z hlavných znakov veľkorodiny je sociálna solidarita, spájajúca navzájom všetkých členov rodiny. V rodine ostávajú mládenci a dievčatá ktorí nevstúpili do manželského zväzku, rovnako ako siroty a najstarší členovia rodiny. Chorí a starí ľudia sú doopatrovaní v rodine, kde vyrástli, a len zriedkavo sa stáva, že takíto odkázaní členovia sa dostanú do nemocnice alebo do domova dôchodcov. Pocit spolupatričnosti je taký silný, že chorý človek nikdy nezostáva sám: keď je hospitalizovaný, zostávajú členovia rodiny alebo aspoň manželka ak ide o manžela spolu s chorým v nemocnici aj cez noc. Členovia rodiny mu prinášajú domácu stravu a sú každú možnú voľnú chvíľku s ním. Jedinec z tradičnej rómskej rodiny nezostáva sám ani doma, ani v nemocnici, ani na smrteľnej posteli.

Štruktúra rómskej society je prísne hierarchizovaná a navonok uzavretá, so záväznými povinnosťami jej členov a jej následnými sankciami pri nedodržaní vnútorných pravidiel komunity. Hlavou a nositeľom prestíže je otec rodiny. I keď reprezentuje rodinu navonok a je oficiálnym predstaviteľom rodiny v uzavretej osade je hybnou silou matka, ktorá rozhoduje o financiách, vybavuje administratívne záležitosti na úradoch, dokonca vyberá partnerov pre svoje deti. Žena je vždy zodpovedná za chod domácnosti, rovnako ako za zabezpečenie dostatku jedla pre rodinu. Dôležité je aj poznanie, že práve matka rozhoduje o vzdelávaní svojich detí. V rómskej rodine žena ako matka zohráva dôležitú úlohu. Ak však nemôže mať deti, je neplodná, je v tejto societe na poslednom rebríčku spoločenského hodnotenia.

Rómovia boli v čase kočovania celkom nezávislí na okolitej spoločnosti, ale vo vnútri rodiny boli na seba naopak veľmi naviazaní a závislí. Rodina bola zdrojom obživy, mala funkciu vzdelávaciu, (chlapci sa učili v rodine remeslu, dievčatá sa učili starať sa dobre o deti a o manžela) a tiež funkciu ochrannú sociálnu (nikto nezostal sám, o všetkých bolo postarané), psychologickú (všetky problémy sa riešili spoločne) i ekonomickú (poskytovala obživu pre všetkých). Rómovia žili zo svojou širšou rodinou spoločne v jednej osade alebo štvrti a okrem pokrvného príbuzenstva ich spájali aj rodinné tradície a vzájomná solidarita. Najväčším trestom pre Róma bolo jeho vyhnanie z rodiny, pretože tým strácal všetky sociálne i ľudské istoty.

Postavenie ženy – matky v rómskej rodine je veľmi dôležité. Na nej závisí každodenný život rodiny. Stará sa, o to, aby deti neboli hladné, aby boli zdravé a veselé. V tradičnej rómskej komunite opúšťalo dievča pôvodnú rodinu vo veku okolo 14 rokov. Predpokladalo sa, že jej rodičia dali takú výchovu, aby dokázala sama zvládnuť všetky potrebné domáce práce. Výchova dievčaťa ďalej pokračovala u svokry, ktorá mladú nevestu musela doučiť všetkému, čo ju nenaučila matka a tiež musela dbať o to, aby prispôsobila správanie mladej nevesty požiadavkám a povinnostiam v jej novom domove.

Mladá žena bola považovaná za dospelú gazdinú len vtedy, ak mala 2 – 3 deti. Až vtedy bolo zvykom, že sa mladí manželia niekedy už aj osamostatnili. Dovtedy však musela prijať a osvojiť si zvyky novej rodiny, vrátane prípravy jedál a stolovania. Nepísaným pravidlom bolo, že prvý dostal jedlo vždy otec – hlava rodiny, po ňom synovia a nakoniec to boli dcéry a žena – matka. Okrem domácich povinností musela žena –matka obstarávať aj obživu. A to najmä tak, že chodila k sedliakom do služby, predávala kováčske výrobky svojho muža. Žena matka mala omnoho viac povinností ako muž – otec. V rodinnej hierarchii olašských Rómov má žena – manželka druhé miesto. Jej najdôležitejším poslaním je starostlivosť o domácnosť a výchovu detí. Ak je to potrebné, musí rodinu zabezpečiť aj finančne.

Rómska rodina mohla prežiť len vďaka veľkej súdržnosti rodiny. Pojem rodina má u Rómov oveľa širší záber ako v ponímaní majoritnej spoločnosti. Rodina sa nemohla trieštiť alebo rozhádať v zásadných otázkach prežitia a Rómovia tento kultúrny aspekt majú doslova zakódovaný aj dnes. Aj dnes si rodina pomáha, najmä na vidieku, aj keď už nie v takej miere ako voľakedy.

V rómskej komunite je prirodzené sa deliť o jedlo, či potraviny. Nie je hanbou si ísť od rodiny vypýtať jedlo alebo peniaze ak je rodina v núdzi. Je to prirodzený jav v rómskych komunitách. Vzájomná pomoc vo všetkých závažných životných situáciách v rodine je samozrejmosťou. Aj to je jeden zo spôsobov ako prežiť v čase, keď väčšina Rómov v osadách je bez práce, bez vzdelania, sú sociálne vylúčení a odkázaní na sociálne dávky zo štátneho systému. Najstarší brat (baro phral) má v tradičnej rómskej rodine pevné postavenie – je výchovnou autoritou pre svojich mladších súrodencov a v prípade potreby je povinný ich aj živiť. Najmä vtedy ak zomrie v rodine otec, stáva sa tak hlavou rodiny a rozhoduje aj o tom, či sa matka môže znovu vydať. Najstaršia sestra (bari pheň) – jej rola nie je tak presne definovaná ako rola najstaršieho brata. Pri väčšom počte detí v rodine musela veľmi pomáhať pri starostlivosti o malé deti. Tej sa ujímalo mladé dievča už vo veku 8-9 rokov (matka chodila po dedinách za prácou, bolo nutné aby sa o deti niekto doma postaral. Okrem starostlivosti o mladších súrodencov tiež upratovala, prala, varila. Najstaršiu sestru neposielali rodičia do školy práve kvôli týmto domácim povinnostiam. Dievča sa tak pripravovalo na úlohu manželky, nevesty a matky. Najstaršia sestra (spolu s najstarším bratom) sa tiež starajú o starnúcich a chorých rodičov.

Pre rómsku rodinu bolo nemysliteľné dať deti do detského domova, alebo dať rodičov do domova dôchodcov. Dnes je situácia iná, najmä vo väčších mestách už rodina nie je tak súdržná ako predtým. Tiež veľa detí sa ocitne v detských domovoch, pretože matky najmä samoživiteľky starostlivosť o deti a ich výchovu bez pomoci širšej rodiny už nezvládajú.

Oda dženo mardo, so ačhiľa čoro, oda mek goreder, so hino korkoro (Zle je tomu, kto je chudobný, ešte horšie tomu, kto je sám), hovorí staré rómske príslovie. Rodina mala v živote Rómov odjakživa veľký význam. Najviac sa tešili deťom, ktoré boli pre nich bohatstvom a šťastím. Vravievali: Nane čhave, nane bacht! (Ak nie sú deti, nie je šťastie!) Otec bol síce autoritou, ale každodenný život rodiny závisel často na matke: ona vzala mužove výrobky a tovar ponúkala gazdom a gazdinám nielen vo svojej obci, ale peši navštevovala aj okolité dediny. Za výrobky dostala niekedy peniaze, častejšie ich však vymieňala za zemiaky, múku, fazuľu či iné potraviny alebo obnosené kusy šatstva pre početnú rodinu. Bývali dni, kedy bol muž bez práce, peniaze sa minuli a rodina hladovala. Vtedy matka deň čo deň predpoludním obchádzala gazdiné v obci a pýtala od nich trochu jedla. To, čo dostala, doniesla domov, zohriala a predložila hladnej rodine. V ten deň to bývalo často prvé a zároveň posledné jedlo. V zime, keď nebolo čím zakúriť, chodievali rómske ženy k železnici na kúsky uhlia, ktoré kde-tu popadali z vagónov.

Je známe, že Rómovia milujú svoje deti. Rómskym matkám záleží hlavne na tom, aby ich deti neboli hladné. Viac sa venujú najmä prvým deťom, ktoré keď dorastajú, starajú sa o svojich mladších súrodencov. O vzťahu detí k rodičom hovoria rómske príslovia: Šun le dades, bo chaľa buter maro sar tu! (Počúvaj svojho otca, pretože zjedol viacej chleba ako ty!). Deti nerady odchádzajú od svojich rodičov ani potom, keď sú dospelé a založia si svoje rodiny. Mimoriadnu úctu prejavujú Rómovia svojej matke.
(Text z bakalárskej práce Kultúrne aspekty v stravovaní Rómov, autorka Jarmila Vaňová)