Jarmila Vaňová  31.3.2019

Sme väčšinou na okraji každého politického príbehu politických strán, či jednotlivých politikov. Nejako sme si na to zvykli, že sme len do počtu a tí „na druhej strane“ si zase zvykli, že nám stačí krabička cigariet alebo tri eurá, či prázdne sľuby a emotívne prejavy o našej strašnej chudobe, ktorú sa práve oni podujmú zmeniť. Mať status druhoradého občana je príliš ťažké bremeno, ktoré si nesieme ako stigmu po stáročia. Vnímať však dianie, kedy my sami hovoríme o tom, že už nie sme ochotní sa správať podľa nejakého nám určeného volebného vzorca, je veľmi povzbudzujúci signál. Je to nádej, viera v dobro a porozumenie medzi ľuďmi. Akceptácia a rovnocennosť, žiadny výsmech, podceňovanie, či náznak zneužitia. To boli dôležité signály aj pre rómskych voličov, ktorí sa rozhodli podporiť Zuzanu Čaputovú vo voľbách na prezidentku. Vnímala som záujem Rómov byť súčasťou riešenia, nie problému. Vnímala som obrovskú frustráciu mnohých nerozhodných voličov, ktorí až tak nesledujú politické dianie a vnímala som aj časť Rómov, ktorí napriek tomu, že zmenu mali priamo pred sebou, ju nedokázali vidieť.
Čaputová sa stala prijateľnou kandidátkou, pretože nás nevyčleňovala zo svojho záberu, no vnímala nás, že sme tu. Keď si na webe zverejnila rámik v maďarskom jazyku o tom, že volím Čaputovú – moja prezidentka, prišlo mi vzhľadom na veľkosť a postavenie našej menšiny prirodzené ju osloviť a napísať jej, či by si taký rámik nechcela dať aj v rómskom jazyku. Bola to len nevinná otázka, ale zároveň aj určitý druh testu, či bude ochotná a schopná sa takýmto spôsobom verejne prejaviť, napriek tomu, že vieme, ako je väčšinová spoločnosť nastavená voči Rómom. Prekvapila ma rýchla a pozitívna reakcia ľudí z jej štábu, ktorí ma oslovili s tým, aby som to dala teda do rómčiny, ale aj pozitívne reakcie diskutujúcich, ktorí ocenili, keď takýto volebný rámik bol zverejnený. Ak sa objavil komentár, ktorý bol vo vzťahu k Rómom znevažujúci, či výsmešný, bol veľmi rýchlo vyvrátený samotnými diskutujúcimi. Nemuseli sme sami „bojovať“ s podceňovaním, či výsmechom, zľahčovaním našich volebných hlasov, pretože zakaždým sa za nás postavilo kopec iných ľudí, ľudí z majority. Veľmi dobrý pocit to bol, čítať podporné komentáre. To znamená, že nie je všetko len zlé a ja ďakujem za slušnú a korektnú kampaň, za to, že sa nám Zuzana neotočila chrbtom. Išla ešte ďalej a po prvom kole poďakovala Rómom v našom jazyku. Tu sa prejavila sila slova. Jedného obyčajného slova – ďakujem, v rómčine paľikerav. Nikdy nikto nám verejne nepoďakoval a ja sama som bola prekvapená, akú silu dodalo toto jedno slovo mnohým Rómom. Často to bol aj dôvod toho, že sa ju Rómovia rozhodli voliť. Sami, na základe svojho vlastného presvedčenia. Od vzdelaných, po jednoduchých, aj tých ktorí vôbec nerozumejú politike, ale rozumejú človečenstvu. Nevolili sme Zuzanu Čaputovú preto, aby sme mali nejaký benefit na jeden deň, volili sme ju preto, že tiež máme v sebe túžbu po spravodlivosti, pravde a najmä po ľudskom prístupe. Nečakáme, že zajtra bude chlieb lacnejší a že všetci sa budeme mať omnoho lepšie. Čakáme však konečne zmenu, ktorú Zuzana Čaputová dnes aj pre nás predstavuje. Tak nás dúfam nesklame. Paľikeras pani prezidentka.